ESF - Európsky sociálny

Mgr. Valéria Berežná

Spolupodieľať sa na realizácii projektu „Reforma systému vzdelávania na základnej škole v Bohdanovciach“ nebola moja osobná iniciatíva. Do tohto projektu som bola „vtiahnutá“, prizvaná. Motiváciou sa pre mňa stala stará ľudová múdrosť: „Kto chce žať, musí siať.“

Pred samotnou realizáciou projektu vo vyučovacom procese sme absolvovali kurz pedagogickej psychológie a prednášky a cvičenia zamerané na inovatívne formy a metódy vzdelávania. Boli medzi nimi aj také, ktoré poznáme a využívame, ale aj nové, ktoré nás obohatili. Bola by som ocenila, ak by táto fáza obsahovala aj praktické cvičenia zamerané na tvorbu interaktívnych testov, cvičení, hier, prácu s interaktívnou tabuľou. V tomto smere mi dosť poslúžila stránka www.zborovna.sk - jednak zásobou prác vytvorených inými kolegami, inšpiráciou, ale aj návodmi na tvorbu takýchto cvičení, testov, hier.

V novembri 2009 sme začali s realizáciou projektu „naostro“ – vo vyučovacom procese. Ja konkrétne v predmetoch SJL, OBN a OV nielen v reformných ročníkoch, ale aj v 7. a 8. ročníku.

Omnoho viac, než v minulosti sme na vyučovaní využívali IKT: prezentácie (PowerPoint) - najmä pri výklade; interaktívne cvičenia, testy, hry – pri upevňovaní učiva, spätnej väzbe, opakovaní, príprave na previerky, diktáty; internet – pri problémovej metóde, práci s pracovnými listami, projektovej metóde. U viacerých žiakov sa mi osvedčili „dobrovoľné“ Dú cez už spomínanú internetovú stránku („ … mrknite doma do bez kriedy, pošlem vám ešte niečo podobné…“, bolo často účinnejšie ako písomne zadaná Dú).

Zážitkové metódy sú vhodné ako v literatúre (šiestaci s elánom predvedú dramatizáciu prečítaného úryvku aj bez rekvizít hneď po prečítaní textu), tak aj na slohu (o čo účinnejšie sa tvorí opis osoby, keď som moderátor/ka módnej prehliadky - modelky a modeli sú spolužiaci!), využívali sme ich aj v občianskej náuke: aký som, temperament a pod.

Práca s pracovnými listami bola využitá aj v občianskej výchove, najmä však v SJL, často so zreteľom na porozumenie textu.

Projektové vyučovanie je už vlastne tradičným – žiaci pri tvorbe projektov mali na výber formu spracovania projektu – najčastejšie si vyberali prezentácie (PowerPoint).

Didaktické hry, rébusy – použité na motiváciu obohacovali najmä začiatky vyučovacích hodín, tematické integrované vyučovanie pomohlo nazrieť na jednu tému z viacerých uhlov (príslovia, porekadlá – zdramatizované, spievané, ilustrované ... ).

Keď si spätne premietnem uplynulé mesiace, nedovolím si konštatovať, že žiaci, ktorí tento projekt absolvovali s nami, nadobudli viac a lepšie vedomosti, než bez neho. Ale dovolím si konštatovať, že vyučovanie v rámci projektu bolo pre žiakov zaujímavejšie, prístupnejšie, úsmevnejšie a teda aj radostnejšie a viac motivujúce. A o to ide – je veľmi známy a stále platný výrok J. A. Komenského: „ Žiak nie je nádoba, ktorú treba naplniť vedomosťami, ale fakľa, ktorú treba zapáliť“.

A keď sa vrátim k ľudovej múdrosti z úvodu – siatie bolo namáhavé, prípravy na realizáciu vyučovacích hodín, administratíva spojená s realizáciou projektu boli náročné nielen časovo. Žatva však zahsňa už vyššie spomínané konštatovanie o žiakoch, ale aj materiálne vybavenie, počítačovú učebňu a ďalšie učebné pomôcky.

 

PaedDr. Zuzana Čuchranová

Počas realizovaného projektu sa do rozličných činností zapájali žiaci predovšetkým 5., 7., 8. a 9. ročníka. Jednotlivé hodiny boli realizované formou hier, motivačných cvičení, výučbou za pomoci PowerPoint prezentácií, výučbou prostredníctvom internetu a rôznych webových stránok rovnako ako aj vypracovávaním pracovných listov či tvorbou projektov. 

Ak by sme mali zhodnotiť, ktorú z metód sme používali so žiakmi najviac, tak to boli predovšetkým PowerPoint prezentácie najmä na hodinách zemepisu a cudzieho jazyka – anglického. Taktiež sme veľmi často využívali aj pracovné listy k daným témam.

Tieto nové formy nám pomohli zvládnuť niektoré témy rýchlejšie, ale v mnohých prípadoch neboli využiteľné najmä z nedostatku času.

Ako som už spomínala, často sa využívali PowerPoint prezentácie. Túto formu žiaci ocenili, nakoľko je to jedna z najmodernejších foriem, akou sa dá pripraviť vyučovacia hodina. Učiteľ síce potrebuje viac času na prípravu, ale hodinu to jednoznačne oživí. Za pomoci takejto pomôcky si žiaci taktiež môžu písať poznámky, čo tiež ocenili. V mnohých prípadoch sme sa spolu so žiakmi dohodli aj na tom, že niektoré prezentácie si pripravia oni sami a budú si môcť vyskúšať prácu učiteľa aspoň na pár minút. Ja som ich prácu v priebehu hodiny korigovala, usmerňovala správnym smerom prípadne dopĺňala o chýbajúce informácie. Tento spôsob prípravy mnohí ocenili, niektorí žiaci však prípravu odmietali z rôznych dôvodov (nemajú doma internet, nezáujem o podobné formy).

Ďalšou formou využívanou na hodinách boli pracovné listy. Samozrejme je to zase na pleciach učiteľa, aby si pracovný list pripravil, nakopíroval a podobne. Žiaci pracovali s pracovnými listami po vysvetlení nového učiva, prípadne to bola upútavka k novej téme, ktorú ešte nepoznali a na základe intuície, či svojich vedomostí a znalostí ho mali správne vypracovať. Ak bol pre nich list dostatočne motivujúci a zaujal ich, práca prebiehala rýchlejšie, ale samozrejme sa našli aj také, ktoré neboli až tak „populárne“.

Na hodinách sa taktiež využívala hra – napríklad sme si vyskúšali s ôsmakmi prácu rosničky v predpovedi počasia, ktorá musela byť vtipná; hra na ordináciu – žiaci mali za úlohu priniesť plášť, injekčné striekačky a iné pomôcky, ktoré poznajú z práce lekárov a počas hodiny anglického jazyka museli ošetriť chorého spolužiaka – samozrejme s využitím anglických pojmov a viet, ktoré si nacvičili hodinu pred tým. So siedmakmi sme si vyskúšali na hodine anglického jazyka hru na vedeckých výskumníkov – museli si najprv zhotoviť projekt na tému Budúcnosť a potom svoje vízie pred spolužiakmi prezentovať a práce sme si vystavili v odbornej učebni na určitý čas. Keďže šiestaci prvýkrát absolvovali hodiny nemeckého jazyka tak si vyskúšali, aké to je byť nemeckým recitátorom aj s pripravenými pomôckami k jednej nemeckej básničke (a musím povedať, že táto možnosť zaujala všetkých).

Internet a rôzne webové stránky sme so žiakmi využívali na hodinách tak často, ako nám to dovoľovali možnosti školy. Predovšetkým sme s piatakmi využívali rôzne anglické hry na internete, kde si skúšali nielen svoju pamäť ale aj logiku, pretože nie všetko už poznali. Pre ôsmakov a deviatakov bolo skvelým oživením doplnenie výkladu učiteľa o rôzne videá, ktoré sa nachádzajú na internete – či už išlo o hudobné alebo filmové prevedenie. Taktiež sme si vyskúšali vyhľadávanie potrebných informácií na zadané témy a neskôr ich prezentovanie a sumarizovanie.

Ak mám zhodnotiť reakcie detí, musím skonštatovať, že nové formy výučby ich zaujali. Niektoré viac, iné menej. Pri niektorých mali hodiny menej náročné, iné si vyžadovali aj viac ich sústredenia. Vo všeobecnosti môžem skonštatovať, že medzi najobľúbenejšie formy patrili hry a práca s internetom, či tvorba PowerPoint prezentácií.

Moje odporúčania a postrehy: nové metódy a formy práce sú skvelým oživením, lenže na druhej strane ak má učiteľ zvládnuť všetko, čo nám predpisuje legislatíva, nie je možné realizovať každú hodinu netradičnými formami tak, ako sme to mali predpísané. Je vhodné využívať tieto metódy, ale zase nie na úkor vedomostí a času. Taktiež je potrebné, aby bola škola v prípade, že tieto formy a metódy chce využívať vybavená dostatočným množstvom počítačov a odborných učební ešte pred realizáciou projektu a nie, aby sa to zariaďovalo počas projektu.

 

PhDr. Daniela Mikudíková

V rámci projektu, ktorý sme realizovali v Základnej škole s materskou školou Bohdanovce, sme mali možnosť využívať viaceré moderné vyučovacie metódy. Nesústredili sme sa počas spomínaného roka a pol len na memorovanie vedomostí, ako to zvyčajne bývalo, ale viac sme sa snažili o učenie hrou, ako spomínal už J. A. Komenský. Naším cieľom bolo poukázať na potrebu zážitkového vyučovania, zámenu rolí, teda učiteľ sa častokrát stal žiakom a žiak zasa učiteľom. Sústredili sme sa na vzdelávanie, počas ktorého si žiaci nie vždy uvedomovali, že sa vlastne učia. Mnohokrát bola pre nich daná vyučovacia hodina zábavnou či oddychovou formou.

V rámci projektu „Reforma systému vzdelávania na základnej škole v Bohdanovciach“ sme sa venovali v rámci slovenského a anglického jazyka najmä zážitkovému vyučovaniu, využívaniu IKT na vyučovacích hodinách, či projektovej a problémovej úlohe. Žiaci vítali vyučovanie pomocou využívania IKT s úsmevom na tvári, v tomto prípade sa neraz tešili, že nepôjde o klasickú hodinu, sediac v laviciach a ticho vnímať prednášajúceho učiteľa, ale že sami môžu vyhľadávať informácie práve prostredníctvom ich obľúbeného zdroja – počítača a internetu. Preverovali svoje vedomosti pomocou interaktívnych cvičení, ktoré vypracúvali buď sami, alebo spoločne s ostatnými žiakmi. Problémová metóda či metóda riešenia problému spočívala najmä v snahe vžiť sa do konkrétnej úlohy, ako napríklad počas hodín občianskej výchovy, keď si mali zvážiť, ako by pripravili rodinný rozpočet pre rodinu v Tanzánii, čím sme chceli podnietiť aj ich cit solidarity a súcitu ako takého. Uvedomiť si hodnotu rodiny, problémy pri financovaní, a teda zvážení, čo je dôležité a čo nie – mať v daný týždeň. Riešili sme i zážitkové úlohy, ako bola napríklad téma, nakoľko poznáme svojich blízkych, keď mali zisťovať, čo vlastne vedia o svojich spolužiakoch na základe pracovného listu. Túto metódu sme často využívali i na hodinách literatúry, počas zážitkového počúvania CD – konkrétnej ukážky, ktorá bola v učebnici literatúry a porovnávanie, ako na nich vplývala, keď bola spracovaná ako dramatický text, nielen prozaický. Súčasne sa delili o svoje zážitky týkajúce sa pocitov z prečítanej básne, či literárneho textu. Žiaci spracúvali literárne analýzy umeleckých diel, pričom sa sústredili na svoje vlastné pocity po prečítaní diela v korešpondencii s už zistenými faktami o danom diele. Projektová metóda sa nám osvedčila najmä na hodinách anglického jazyka, keď žiaci počas celého roka spracúvali rôzne témy vo forme projektov, čím sa venovali tematike, ktorá ich zaujímala a ktorá im bola blízka. Projekty mohli spracúvať vo forme priestorového projektu, prezentácie (PowerPoint) alebo filmu (Windows MediaPlayer). Táto metóda sa im veľmi páčila, keďže mali často možnosť výberu, predstaviť to, o čo sa zaujímajú, určená bola len širšia téma (napríklad Televízia, Región Slovenska, atď.), konkrétnu tému si už zvolili sami (v rámci Televízie napríklad seriál Simpsonovci).

V rámci tohto projektu sme mali možnosť poukázať i na inú stránku učebného procesu ako je len osvojovanie si vedomostí klasickou formou, mohli sme využívať mnohé pomôcky, ktoré by inak boli pre nás cenovo nedostupné, nemali by sme novú počítačovú učebňu, ktorú sme často využívali práve v duchu nového vzdelávania. Sme radi, že sme žiakom mohli ukázať, že učiť sa nemusí byť len námaha a nuda, ale aj zábava a zážitok.

 

 

Mgr. Zuzana Diószeghyová

V prvej fáze projektu sme absolvovali 2 kurzy, prvý zameraný na inovatívne formy a metódy vzdelávania, druhý bol kurz pedagogickej psychológie zameraný na efektívne vyučovanie pomocou týchto metód.

Od novembra 2009 sme začali používať tieto metódy vo vyučovacom procese, k čomu nám slúžili aj mnohé nové didaktické prostriedky, odborné knihy, odborné články na internete a prístup na stránku pre učiteľov: www.zborovna.sk.

Na hodinách matematiky som v 6. – reformnom ročníku hodiny spestrila používaním:

- pracovných listov, kde žiaci môžu pracovať vo vlastnom tempe, samostatne, tvorivo, systematicky, používajú logické myslenie, pomáha im názornosť týchto listov

- IKT, či už robením interaktívnych cvičení, ktoré urýchľujú, zefektívňujú vyučovanie, žiakom sa páči, že nemusia klasicky písať do zošita, opäť uplatňujú vlastné tempo, učiteľ okamžite získava spätnú väzbu alebo tvorením projektov, ktoré sú blízke životu, sú bádateľské, žiaci pri nich spolupracujú, komunikujú, posilňuje to ich sebadôveru, ochotu pomôcť

- rôznych hier v úvode vyučovacích hodín v rámci matematickej rozcvičky, alebo motivácie k novému učivu pomocou metód ako napr. akrostich, kladenia otázok, brainstorming, pojmové mapovanie, hádzanie kockou, cinquain, integrované tematické vyučovanie, atď.

- zážitkovej metódy, kde žiaci vytvárajú rôzne modely, efektívnejšie získavajú nové poznatky, čo im pomáha zlepšiť predstavivosť, tvorivosť, zručnosť.

Podobne som pracovala aj v 9. ročníku, títo žiaci budú získané poznatky aplikovať v ďalšom štúdiu na strednej škole, v bežnej životnej praxi, zvýšila sa ich počítačová gramotnosť.

Na hodinách chémie som takisto používala tieto metódy, ktoré sa kombinovali, prelínali a tiež rôzne výučbové CD, na ktorých som im ukázala aj rôzne pokusy, ktoré nie je možné realizovať v podmienkach našej školy. V 8. a 9. ročníku som niekedy uplatnila aj bilingválne vyučovanie, krátke zhrnutie nového učiva v anglickom jazyku na konci vyučovacej hodiny, žiaci 9. ročníka sa pri práci s IKT oboznamovali aj s počítačovou technickou angličtinou.

Snažila som sa kreatívne pristupovať k aplikovaniu učiva, priniesť progres do vyučovacieho procesu, komunikovať a vymieňať si skúsenosti s ostatnými vyučujúcimi.

Na záverečnom workshope oslovíme k spolupráci a nadviazaniu partnerstva ostatné okolité školy.

Samozrejme budem pokračovať v tejto forme práce aj nasledujúce roky.

 

 

Mgr. Veronika Franková

Vybrané inovatívne metódy a formy v rámci projektu boli uplatňované hlavne v 4., 5., 6., a 7. ročníku. V rámci jednotlivých metód sa využívali najmä PowerPoint prezentácie, tvorba projektov, pracovné listy a práca s internetom. Na hodinách zemepisu/geografie boli najčastejšie využívané PowerPoint prezentácie. Táto forma má svoje nesporné výhody, hlavne čo sa týka obrazového materiálu. O túto formu bol záujem aj zo strany žiakov, ktorí si PowerPoint prezentáciu zvolili ako výstup v rámci projektovej metódy.

Ďalšou často využívanou metódou bola tvorba projektu. O ten prejavili záujem najmä mladšie ročníky. V 5. ročníku žiaci vytvárali projekty napríklad na témy Tvorba mapy, Predpoveď počasia, Činnosť vody na Zemi, Sopky, Pamiatky UNESCO. Niektoré z projektov boli vystavené, čo žiakov viac motivovalo. Zrealizované boli aj vychádzky do okolia školy, kedy sa žiaci snažili získané vedomosti v rámci učiva Svetové strany a Práca s mapou uplatniť v praxi. V 6. ročníku bola pri tematických celkoch Amerika, Austrália využitá aj bilingválna metóda.

Na hodinách anglického jazyka sa využívali najmä pracovné listy, a to z viacerých dôvodov. Išlo najmä o snahu zlepšiť pravopis alebo hravou formou rozšíriť žiakom slovnú zásobu. Avšak aj na týchto hodinách sa využívali PowerPoint prezentácie a vytvárali projekty, napríklad na témy Moja rodina v 5. ročníku a Sloveso budem v 7. ročníku.

Veľkým prínosom pre žiakov bolo získavanie kompetencií v rôznych oblastiach. Na základe už hore uvedeného si zvyšovali aj svoju informačnú a komunikačnú gramotnosť. Pomocou realizovaných projektov vyjadrovali svoje myšlienky a názory, na niektorých hodinách aj v cudzom jazyku. Naučili sa pracovať s textom a inými informačnými zdrojmi, vyhľadávať dôležité informácie, vedieť ich použiť a prezentovať.

 

Ing. Valéria Zeleňáková

„Škola hrou“. Pri vyučovaní matematiky, či fyziky? Veru, aj to sa dá. Realizáciou projektu sa nám otvorilo viac možností ako dokázať spríjemniť vyučovanie a učenie týchto predmetov, často považovaných za akýchsi „strašiakov“.

Aké to boli možnosti? V prvom rade odborná IKT učebňa, v ktorej si žiaci na PC, svojom neodmysliteľnom kamarátovi mohli vyskúšať učenie sa, upevňovanie učiva, ale aj samotné preverovanie vedomostí. Bolo pre mňa – pedagóga, zaujímavé sledovať reakcie žiakov: snaha „odkukať“ niečo od suseda, vzájomná pomoc, snaha o presadenie seba samého až k zdravej súťaživosti o čo najlepšie výsledky. Ak so sebou neboli celkom spokojní, u viacerých nasledovala otázka: „Môžem ešte raz?“ Veľkým pozitívom takéhoto overovania je z môjho pohľadu práca menej úspešných žiakov, ktorí si volili vlastné tempo práce, vyberali si také úlohy na riešenie, ktoré dokázali zvládnuť v prevažnej miere bez pomoci učiteľa.

IKT som na hodinách matematiky využívala v rôznych častiach vyučovacej hodiny, ako aj v rôznych fázach preberaného učiva v rámci tematického celku. Starší žiaci (7., 8. ročník) radi využívali túto formu na opakovanie celku, utriedenie vedomostí.

V 5. ročníku som IKT využívala na riešenie matematických úloh formou rozprávok, riešenie hlavolamov alebo logických úloh. Vzhľadom na prebiehajúcu obsahovú reformu školstva a s tým súvisiaci posun učiva, ale povedzme si, aj chýbajúcimi učebnicami, bolo často nevyhnutné pri snahe pedagóga zachovať záujem žiakov o predmet pripravovať pre nich zaujímavé hodiny. Veľmi sa mi osvedčili hodiny, na ktorých žiaci používali pracovné listy. Tieto im slúžili buď ako pomôcka (návod) pre riešenie úloh, úlohy priamo riešili v týchto listoch, alebo im poslúžili na vystrihovanie (Pentomino). Práca v dvojiciach, väčších skupinách, i jednotlivo, niekedy len na osvojenie si učiva, niekedy ako hra či súťaž. Mnohé zo spomínaných foriem sme uplatňovali na Seminári z matematiky, novom predmete v 5. ročníku zavedenom v rámci nášho školského vzdelávacieho programu. Žiaci sa ukázali ako tvoriví aj pri tvorbe matematických krížoviek.

Fyzika v 6. ročníku, reformnom ročníku, poskytla dostatočný priestor na tvorbu projektov, množstvo pokusov, praktických aktivít. Do dodania učebníc aj v tomto predmete sme si často preberané učivo podľa určených tém osvojovali formou pracovných listov, PowerPoint prezentácií, využívali projekciu, pri ktorej žiaci riešili úlohy motivačné aj na osvojenie či upevnenie učiva. Pri vhodných témach mali možnosť vyhľadávať informácie v odborných publikáciách, encyklopédiách, na internete, napr. pri učive Jednotky dĺžky sme vyhľadali rôzne merné jednotky, porovnávali číslovanie topánok v rôznych krajinách sveta. Samozrejme, že mnohé vedomosti vedeli uplatniť aj v rámci medzi predmetových vzťahov. Siedmakom sa v rámci istej názornosti vyučovania páčili hodiny s využitím IKT, hlavne forma prezentácií v PowerPointe.

V neposlednom rade je pre nás prínosom získanie nových učebných pomôcok, ktorých využitie s už vyššie spomínanými metódami bude obohatením a spestrením vyučovacích hodín.

Nebolo cieľom nášho snaženia učiť na každej hodine po novom. Urobili sme však veľký krok vpred. Je na nás, aby sme svojím snažením prebudili záujem o implementáciu inovatívnych metód aj u ostatných kolegov, vzájomne si vymieňali skúsenosti z praxe nielen v našej škole, ale aj na rôznych učiteľských fórach. Čo bolo dobré, zachovajme (rozvíjajme), čo sa celkom nevydarilo, vylepšíme. Veď naším cieľom je vychovať mladého, vzdelaného človeka, ktorý okrem osobnostných vlastností je zručný v jazykovej komunikácii, schopný využívať IKT, so záujmom o ďalšie štúdium a tvorivý prístup k práci.